HYGIENICKÉ ZABEZPEČENIE VODY
SPÔSOBY DEZINFEKCIE VODY
Základným predpokladom kvantity a kvality vody je v prvom rade samotný vodný zdroj . Preto je potrebné pri výbere zdrojov pre hromadné zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou - sa zamerať na také vodné zdroje, ktoré sa už v prirodzenom stave svojím fyzikálnym, chemickým, mikrobiologickým a biologickým zložením a vlastnosťami čo najviac približujú požiadavkám na pitnú vodu a nepotrebujú zložitú technológiu úpravy.
Pri zdravotno-hygienickom hodnotení vodného zdroja sa posudzuje jeho využiteľná výdatnosť, ale i možnosť ochrany kvality vody v zdroji, potencionálne nebezpečensto kontaminácie vody a dalšie miestne podmienky, taktiež výsledky laboratórnych rozborov vzoriek vody v zdrojoch a v sieti.
Osobitne významnú úlohu v procese úpravy kvality vody na Slovensku z hľadiska prevencie možnosti výskytu a šírenia infekčných ochorení prenosných vodou zohráva dezinfekcia vody.
Hygienickým zabezpečením pitnej vody rozumieme procesy slúžiace na likvidáciu mikrobiálneho znečistenia vody, ktorá po ostatných stránkach, najmä chemickej, toxikologickej a rádiologickej vyhovuje. Vo vodárenskej praxi sa voda pred dodaním spotrebiteľovi dezinfikuje. Na dezinfekciu sa zvyčajne používajú:
oxidačné procesy, založené na pôsobení chlóru a jeho zlúčenín
oligodynamické účinky niektorých kovov- striebro, meď
účinky ultrfialového žiarenia
dezinfekcia teplom – zahriatím nad 70 °C pri nárazovej úprave malého množstva vody
1. Dezinfekcia
pitnej vody chlórom
Chlór a
jeho zlúčeniny sú najpoužívanejšie a najlacnejšie dezinfekčné prostriedky.
Chlór ako dezinfekčný a oxidačný prostriedok je už viac ako 50 rokov známy a používaný na celom svete pri úprave pitnej a úžitkovej vody, pričom má pred ostatnými dezinfekčnými činidlami značné prednosti najmä preto, lebo reziduálny chlór bráni prípadnej rekontaminácii vody v rozvodnej sieti. Množstvo chlóru potrebného na zdravotné zabezpečenie vody závisí vždy od vlastností vody, ktorými sú predovšetkým teplota, hodnota pH, obsah organických látok a stupeň biologického znečistenia. Dezinfekcia je účinná vtedy, ak sa vo vode vždy nachádza voľný chlór (minimálna koncentrácia Cl2 v distribučnej sieti má byť 0,05 mg/l ). Keďže chlór v posledných 10 rokoch bol predmetom širokej diskusie venovanej analýze jeho vedľajších účinkov obzvlášť vo vodách obsahujúcich organické látky, nemožno sa diviť, že nie len vedecká sféra, ale aj užívatelia chlóru (úpravne vody) a samozrejme aj samotní konzumenti pitnej vody si stále viac uvedomujú potenciálne riziká pri zabezpečení kvality pitnej vody chlórom (pri prechlórovaní výskyt hnačkových ochorení u citlivých skupín obyvateľstva – deti, starší ľudia).
2. Chloraminácia
pitnej vody
Tento spôsob je vhodný na dezinfekciu vody v dlhých rozvodných systémoch, alebo v skupinových vodovodoch. Do vody sa pridáva vypočítané množstvo amónnej soli (obyčajne síran amónny) ako aj chlór a vznikajú chloramíny, ktoré z chemickej väzby postupne uvoľňujú chlór, takže voda v celej sieti je udržovaná dlhšiu dobu s potrebnou koncentráciou voľného chlóru. Kontrola dezinfekcie sa vykonáva na obsah aktívneho chlóru ako pri chlorácii.
3. Chlórdioxid ako dezinfekčný prostriedok
pitnej vody
Oxid chloričitý pôsobí hlavne oxidačne a je pre úpravu vody využívaný celosvetovo už od šesťdesiatych rokov minulého storočia so širším uplatnením od 90-tych rokov. Oproti chlóru možno zhrnúť výhody ClO2 do nasledovných hlavných bodov:
- netvoria sa THM (trihalogenmetany)
- netvoria sa chlórfenoly, ani organické halogenidy
- nereaguje s NH4 a amino zlúčeninami
- má silné dezinfekčné účinky
- dlhotrvajúci bakteriostatický účinok v rozvodnom systéme
- je účinný voči spóram, vírusom a riasam
- nespôsobuje zápach
- je vo vode veľmi stály
- okysličuje organické zlúčeniny železa a mangánu
- odstraňuje mikrobiologické nárasty v rozvodnom systéme.
Treba však poukázať aj na niektoré negatíva spojené s používaním chlórdioxidu:
- jeho schopnosť uvoľňovať niektoré inkrusty (usadeniny) vo vodovodnom potrubí
- ako silný dezinfekčný prostriedok môže ClO2 ( chlórdioxid) negatívne pôsobiť na kvalitu rozvodnej siete (korózia potrubia)
- najmä z ekonomických dôvodov nie je vhodný na použitie v malých vodných zdrojoch. Odporúča sa predovšetkým na dlhé prívodné rady a pre vodné zdroje, kde je potrebné kvalitu vody zabezpečovať účinnejším spôsobom ako je klasické chlórovanie.
4. Ozonizácia vody
Úprava ozónom je použiteľná na zdravotné zabezpečenie všetkých druhov vôd, teda pre
- pitnú vodu
- odpadové vody
- priemyselné vody
- bazénové vody
Princíp ozonizácie spočíva vo vháňaní určitého množstva ozónu do toku vody, určenej na úpravu. Ozón dezinfikuje, odstraňuje zápach. Je to predovšetkým výborné oxidačné činidlo pre organické látky, zlúčeniny síry a niektoré kovy (železo, mangán). Jeho oxidačný účinok je vyšší ako u chlóru. Ozón je však nestály plyn a je vhodné vyrábať ho priamo na mieste použitia. Ozonizácia bola dlhú dobu považovaná za ideálnu alternatívu dezinfekcie pitnej vody. V súčasnosti je však pod dohľadom expertov zo SZO pre kvalitu vôd, kvôli jeho vlastnosti spôsobovať vytváranie niektorých zlúčenín, ktoré by mohli mať podobné účinky ako je tomu pri chlorácii organických látok obsiahnutých vo vode.
5.Dezinfekcia vody ÚV žiarením
Predstavuje fyzikálny spôsob zdravotného zabezpečenia vody. Voda sa ožaruje pri prietoku v radiačnej komore. Princípom dezinfekcie ÚV žiarením je chemická zmena DNA pri maxime 260-265 nm, ktoré spôsobuje inaktiváciu reprodukcie mikroorganizmov alebo ich usmrtenie. Spôsob tejto dezinfekcie má v porovnaní s chloráciou vody zvlášť ten význam, že pri ňom nevznikajú vedľajšie nežiadúce produkty dezinfekcie, voda nemá zápach po chlóre, je zachované jej pôvodné zloženie a voda sa dezinfikuje prakticky okamžite.
UV žiarenie nemožno však odporučiť pre väčšie distribučné siete bez následnej chlorácie vody, je tu epidemiologické riziko rekontaminácie vody v sieti. Najviac sa tento spôsob využíva v potravinárskom priemysle pri výrobe nápojov a javí sa perspektívny pre menšie zdroje ako sú hotely, rodinné domy a pod.
Zdravotne bezchybná pitná voda podľa platnej legislatívy Vyhlášky MZ SR č.29/2002 o požiadavkách na pitnú vodu a kontrolu jej kvality je voda taká, ktorá ani pri trvalom používaní navyvolá ochorenie spotrebiteľa akútnym, chronickým alebo neskorým pôsobením (mutagénnym, karcinogénnym, teratogénnym, alergénnym ) a jej vlastnosti postihnuteľné zmyslami nezabraňujú jej požívaniu a používaniu.
Z uvedeného vyplýva, že len správnou voľbou úpravárenského procesu, vrátane voľby spôsobu dezinfekcie aj vo vzťahu k technickému stavu rozvodnej siete je možné získať zdravotne bezchybnú pitnú vodu, ktorá bude v plnom rozsahu aj po doprave k spotrebiteľovi zodpovedať kritériám citovanej vyhlášky o požiadavkách na pitnú vodu a kontrolu pitnej vody.