Vysoké letné teploty dokážu ľudský organizmus zničiť viac, než fyzická námaha. Pocit smädu je varovným signálom pri značnom nedostatku vody v organizme. Dopĺňať by si mal človek tekutiny priebežne a ešte predtým, než sa dostaví pocit smädu. Nedostatočný príjem tekutín má za následok obmedzenie ich vylučovania. Ak sa obmedzuje možnosť vylučovať škodlivé látky z organizmu, vzniká zvýšená tvorba močových kameňov. Krv zhustne, zníži sa krvný tlak a zásobovanie buniek kyslíkom, na čo je obzvlášť citlivý mozog. Dostavia sa psychické dôsledky dehydratácie - zhoršené vnímanie, únava, podráždenie. Tvorí sa menej potu, telo sa nedostatočne ochladzuje, vzniká úpal. Poruchy vodnej bilancie vedú k celkovej slabosti, letargii, nevoľnosti, bolestiam hlavy, útlmu, v závažných prípadoch vznikajú kŕče, môže vzniknúť bezvedomie, až smrť. Denne by mal jedinec vypiť aspoň 2- 4 decilitre tekutín na 10 kilogramov hmotnosti, to znamená približne 1,5 až 3 litre. Množstvo prijímu tekutín je individuálne a závisí od telesnej hmotnosti, veku a pohlavia, zloženia a množstva stravy, telesnej aktivity, teploty vzduchu alebo zdravotného stavu. Najlepšie je piť v menších dávkach a častejšie. Najvhodnejšia je pitná voda alebo balené pramenité vody, s mierou bylinné a ovocné čaje. Sladené nápoje treba obmedzovať kvôli nadbytku cukru, energie a kofeínu. Zvlášť malé deti majú nedokonale vyvinutý mechanizmus pocitu smädu. Na konci teplého dňa často bývajú podráždené, unavené, nepozorné, čo môže byť zapríčinené práve dehydratáciou. Nedostatok vody znižuje celkovú výkonnosť detí, podieľa sa na ich zníženej sústredenosti a v neskoršom veku môže spôsobovať aj problémy v škole. V letnom období sú pre dieťa tekutiny dôležitejšie než jedlo. Nie je vhodné nútiť dieťa počas horúcich letných dní jesť, treba mu však ponúkať tekutiny častejšie a v malých dávkach. Starším ľuďom sa postupne znižuje až mizne pocit smädu, takže nepociťujú potrebu napiť sa. Niektorí dokonca vedome znižujú príjem tekutín, ak majú zdravotné problémy spojené s častejším močením, inkontinenciou a podobne. Preto im tiež treba tekutiny častejšie ponúkať, aj napriek ich odporu a tvrdeniu, že "nie sú smädní". Obzvlášť nebezpečná situácia môže nastať, ak starý človek žije sám. Dehydratácia v tomto veku s následným zahustením krvi môže viesť až k trombózam, embóliám, k tvorbe močových kameňov, prípadne až k poruchám vedomia.

ŠTYRI ZÁSADY PITNÉHO REŽIMU

V bežných podmienkach stráca naše telo asi 1,85 - 2,6 litra tekutín denne, a to močom, dýchaním a potením. Najdôležitejšie je preto dodať telu dosť tekutín. Aby však pitný režim skutočne fungoval, musíte dodržať tieto štyri zásady:

1. Piť len vhodné nápoje, ktoré občerstvujú a zároveň nahrádzajú vypotenú soľ.
2. Teplotu tela zvyšujú aj chladené nápoje. Lekári odporúčajú piť vodu s teplotou od 12 až 15 stupňov Celzia, tá vás najlepšie ochladí.
3. Nápoje by mali obsahovať čo najmenej cukru. Odporúča sa maximálne šesť percent, pretože sladšie nápoje zvyšujú smäd.
4. Vyhnite sa aj malému množstvu alkoholu, pretože urýchľuje metabolizmus, a tým aj produkciu tepla v organizme.

ČO A KOĽKO PIŤ?

Počas horúčav odborníci odporúčajú najmä stolové minerálne vody s obsahom sodíka do 100 miligramov na liter. Dobre vám poslúži aj obyčajná voda z vodovodu, bylinkové čaje, ovocné čaje alebo vodou riedené ovocné šťavy. Vhodným zdrojom tekutín je takisto ovocie a zelenina. Napríklad paradajky, uhorky, melóny, jahody, citrusové ovocie. Tekutiny vám dodajú aj studené polievky. Piť by sme mali priebežne a skôr ako pocítime smäd. Dospelý človek by mal vypiť za deň dva až tri litre tekutín. Niektorí lekári uvádzajú prepočet 0,40 decilitra na kilogram váhy. Toto množstvo sa zvyšuje u ľudí, ktorí pracujú fyzicky a viac sa potia.

AKO SA OBLIECŤ

Podľa hygienikov je vhodným oblečením do horúčav jednovrstvový odev, podľa možnosti svetlej farby a z prírodných materiálov. Syntetické materiály neumožňujú, aby sa pot odparoval. Tmavé farby zase priťahujú slnko. Na nohy si dávajte bavlnené ponožky, ktoré dobre sajú pot. Zároveň pomáhajú proti plesniam. Ďalším dobrým tipom je uložiť si pred spaním na chvíľu pyžamo do chladničky. Poskytne vám príjemný chlad.

ČO ROBIŤ PRI MDLOBE

Na vysoké teploty môžu niektorí ľudia zareagovať aj mdlobami. Príčinou je nedostatočné prekrvenie mozgu. V teple sa totiž naše cievy rozťahujú a súčasne strácame tekutiny pri potení. Postihnutý okrem mdlôb cíti nevoľnosť, malátnosť a závraty. Pomôžeme mu tak, že ho prenesieme na chladné, zatienené miesto, pod nohy mu podložíme tašku, ak sa dá, oprieme ich o stenu, aby boli čo najviac zdvihnuté. Uvoľníme odev a potom ho postupne ochladzujeme obkladmi a ľadom. Chladíme predovšetkým hlavu. Tekutiny treba nahrádzať opatrne. Podávame malé množstvo iontových nápojov alebo osolenú vodu, 1 čajová lyžička soli na liter tekutiny, vhodný je aj studený, veľmi mierne osladený čaj s citrónom. Čistá voda sa neodporúča. Ak postihnutý nie je pri vedomí, zavoláme záchranku.

ČO ROBIŤ PRI VYČERPANÍ

Vyčerpanie z tepla vzniká pri väčšej strate tekutín. Na rozdiel od mdloby ide o dlhšie trvajúci stav. Prejavuje sa poruchami v konaní, zmätenosťou alebo dokonca až delíriom. Postihnutého uložíme na lôžko. Tiež mu vyvýšime nohy a postupne podávame tekutiny. Pozor, nesmie sa podávať naraz veľké množstvo. Odporúčajú sa takisto iontové nápoje, veľmi slabo osladený čaj. Pri ťažkej telesnej námahe v horúčavách s nadmernými stratami tekutín a soli v pote môžu vzniknúť kŕče z tepla. Podávame rovnaké nápoje ako pri vyčerpaní z tepla. Odporúča sa aj šumivé magnézium.

ODDELENIE PODPORY ZDRAVIA