S Bez vody niet života S

22. marec je každoročne venovaný Svetovému dňu vody. Voda je každodennou súčasťou nášho života, a preto právom možno povedať. že bez vody niet života. Tohtoročný Svetový deň vody je zameraný voda2.gifna sanitáciu, ktorej je venovaný celý rok 2008. Sanitácia je súhrn praktických opatrení k uskutočneniu noriem a požiadaviek hygieny, ktoré smerujú k ozdraveniu podmienok prostredia. V tejto súvislosti ide najmä o bezpečnú úpravu a vypúšťanie odpadových vôd, odkanalizovania a podobne. Vyše miliardy ľudí na svete nemá prístup k bezpečnej pitnej vode. Nedostatok vody, či nevhodná pitná voda si vyberajú vysokú daň v podobe chorôb a predčasného úmrtia. Na základe poskytnutých údajov od Severoslovenských vodárni a kanalizácii a.s. bola v roku 2007 denná spotreba vody na osobu v okrese Čadca 78,5 litra a v okrese Kysucké Nové Mesto 78,9 litra. Pre porovnanie v Nemecku je priemerná spotreba pitnej vody 130 litrov na osobu a deň. Švajčiari a Taliani spotrebujú priemerne 250 litrov na osobu a deň. Voda tvorí dôležitú a zároveň neodmysliteľnou súčasťou nášho organizmu (organizmus je tvorení z 50 až 70 % vody). Nemali by sme preto počas dňa zabudnúť aj na pitný režim. Denne sa odporúča vypiť 2 až 3 litre tekutín. Vhodné je ráno nalačno vypiť pohár vody alebo bylinkového čaju, tým sa prečistia črevá, „zavlaží“ sa organizmus, zlepší sa krvný obeh. Nie je vhodné počas konzumácie jedla piť, lebo dochádza k riedeniu tráviacich štiav a enzýmov, splachuje sa časť potravy zo žalúdka do čriev skôr ako dôjde k jej natráveniu. Napiť by sme sa mali minimálne po 20 minútach až 1 hodine po jedle. Človek sa s vodou stretáva od svojho narodenia až po posledný deň svojho života, a preto by sme si mali vážiť a ochraňovať jej hodnotu.

& Kolobeh vody

 

Postup pri asanácii individuálnych studní postihnutých záplavami

Povodne sú najčastejším typom prírodných katastrof i u nás. Často pri nich dochádza k znehodnoteniu individuálnych zdrojov pitnej vody - studní, ktoré sú v mnohých prípadoch jediným zdrojom pitnej vody pre obyvateľstvo a s tým súvisiacim zvýšeným rizikom ohrozenia zdravia. Používanie záplavami znehodnotenej vody na pitie, varenie ako aj na osobnú hygienu je z hľadiska ochrany zdravia obyvateľstva neprípustné. Veľký význam z hľadiska preventívnych opatrení má osobná ochrana tela (používame aspoň gumenú obuv, gumené rukavice prípadne ďalšie ľahko umývateľné ochranné pomôcky). Dôležitým preventívnym opatrením je dodržiavanie zákazu pitia vody z neznámych zdrojov - prameňov a studní. Pri povodniach  bývajú často ohrozené i dobre vybudované studne. Okrem mechanického znečistenia vody (zákal) môže dôjsť k chemickému a mikrobiologickému znečisteniu vody, ktoré môže súvisieť s vyplavením skládok odpadov, hnojísk a netesniacich žúmp v okolí studní. Pri asanácii "zatopených" studní je treba zvoliť taký odborný postup, ktorého výsledkom má byť zdravotná neškodnosť resp. bezchybnosť pitnej vody. S asanáciou povodňami postihnutej oblasti sa môže začať až po opadnutí povodňovej vlny. Hygienickú očistu samotnej studne začíname robiť až po predchádzajúcom očistení okolia studne. Musíme tiež vykonať jej stavebno-technické zabezpečenie. Mechanické čistenie vrátane dezinfekcie studne sa vykonáva vždy za prítomnosti najmenej 3 osôb  pre  prípad, ak by bolo potrebné poskytnúť prvú pomoc osobe, ktorá pracuje priamo v studni. Pri čistení studní je treba dodržiavať zásady bezpečnosti pri práci a používať ochranné pomôcky!

 

Odporúčame nasledovný základný postup:

S 1. Vonkajšie steny studne mechanicky očistíme (najlepšie kefou), prípadne silným prúdom vody. Nesmieme zabúdať aj na očistenie čerpacieho  zariadenia a  opravu a vyčistenie ochranného poklopu  studne.

S 2. Po otvorení studne je treba odčerpať celý objem vody v studni (najlepšie kalovým čerpadlom).

S 3. Odčerpanú vodu odvádzame do odpadu alebo do bezpečnej vzdialenosti od studne.

S 4. Pred vstupom do studne je potrebné zistiť prítomnosť jedovatých plynov. Najjednoduchší spôsob je spustenie zapálenej sviečky až na dno studne. V prípade bezkyslíkového prostredia sviečka zhasne. V prípade výskytu jedovatých plynov (metánu) dôjde k oživeniu intenzity plameňa sviečky.

S 5. Vykonáme dôkladne mechanické očistenie vnútorných stien studne a čerpacieho zariadenia. Potom steny opláchneme koncentrovanejším dezinfekčným prostriedkom na báze chlóru (napr. 2,5 % roztokom prípravku SAVO, pričom 0,5 l SAVA nalejeme do 20 litrov  vody).

S 6. Dezinfekčný roztok necháme pôsobiť na stenách najmenej 1 hodinu, potom vykonáme opláchnutie vnútorných stien čistou vodou. Túto vodu znova odčerpáme.

S 7. Z dna studne vyberieme nečistoty (kal a bahno) a podľa možnosti vyčistíme vtokové otvory do studne.

S 8. Ak sú skruže poškodené, treba ich opraviť škárovaním, pokiaľ je studňa z iného stavebného materiálu, použijeme na opravu ten istý druh materiálu.

S 9. Vykonáme konečné opláchnutie stien a dna studne a vodu odčerpáme.

S 10. Na dno dáme nový štrk alebo hrubozrnný piesok.

S 11. Studňu necháme naplniť. Ak je voda zakalená pokračujeme v čerpaní studne.

S 12. Na záver pridáme dezinfekčný prostriedok na samotnú dezinfekciu pitnej vody napr. Savo, chlóramín, Presept, ktoré sú bežne na trhu dostupné. Výber vhodného dezinfekčného prostriedku na dezinfekciu záplavami postihnutých studní závisí od typu studne. Základná doba styku dezinfekčného činidla s vodou je rôzna. Pri chlóre je všeobecne stanovená na 30 minút, pri chloramínovom spôsobe dezinfekcie sa doba predlžuje na niekoľko hodín a počíta sa vždy od okamihu, kedy bola chemikália aplikovaná do vody. Pri aplikácii prostriedkov postupujeme presne podľa návodu na použitie.

 

Uvedený spôsob dezinfekcie je možné použiť len u šachtových studní. Vo vŕtaných môžeme svojpomocne vodu zo studne vyčerpať a studňu dezinfikovať, ostatné práce by mala vykonať odborná firma.

 

Upozornenie:

Dezinfekcia môže byť neúčinná,  ak je voda v studni zakalená. V prípade,  ak má voda vysoký obsah organických látok, aplikáciou chemickej dezinfekcie dôjde k tvorbe nežiadúcich vedľajších produktov dezinfekcie. V takomto prípade, pokiaľ nemáme laboratórne overenú  kvalitu vody zo studne postihnutej záplavami, v rámci dodržiavania protiepidemických opatrení vodu nepoužívame na iné ako úžitkové účely (očistu domácností a pod.) až dovtedy, kým sa studňa riadne nevyčistí a nevydezinfikuje. Na pitné účely používame vodu z náhradného zásobovania (dovoz cisternami, originálne neporušené balené vody atď.). Účinnosť dezinfekcie ako aj účinnosť vyššie popísaných postupov overíme vždy laboratórnym rozborom vzorky vody. Voda sa môže z hľadiska ochrany zdravia opäť používať na pitné účely až keď je laboratórne potvrdená jej zdravotná bezchybnosť (Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva).

 

Pripravila: Mgr. Zuzana Valachová

Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Čadci

Oddelenie podpory zdravia