Zlozvyk, ktorý zabíja

Približne do roku 1500 obyvatelia Európy nepoznali tabak. Situácia sa však zmenila objavením Ameriky, keď bol Krištof Kolumbus prívetivými domorodcami ponúknutý tabakom. Podľa posledných prieskumov až 17 % mladých ľudí vo veku 13 až 15 rokov myslí po prebudení na cigaretu (1). Z približne 1,8 miliardy mladých ľudí vo veku 10 až 24 rokov, ktorí žijú v rozvojových krajinách fajčí 85 % detí a mládeže pred dovŕšením 18. roku života (2). Odhaduje sa, že celosvetový počet úmrtí sa v roku 2030 minimálne zdvojnásobí zo 4 miliónov na 10 miliónov ľudí ročne (3). Predstavte si, že by ste dlhé roky chodili bez obáv z ožiarenia každý tretí deň na röntgen pľúc. Rovnakú dávku radioaktivity dostáva do svojich pľúc človek, ktorý vyfajčí 40 cigariet denne. A to hovoríme len o polóniu 10, pričom fajčiar vdychuje aj ďalšie rádioaktívne prvky ako rádium 226, či olovo 210 (4). Cigaretový dym obsahuje viac ako 4 000 chemických látok, pričom viac ako 60 z nich vyvoláva nádorové ochorenia (5). Obrovskej väčšine ľudí cigarety skracujú život o niekoľko rokov a mnohí ho dožijú vo veľkých bolestiach (4). Zdá sa, že ešte nikdy nemalo ľudstvo k dispozícii, tak veľa prostriedkov sebazničenia, ako je to v súčasnosti. Jedným z týchto „sebazničujúcich“ prostriedkov je fajčenie (6). 

 

Viete, čo obsahujú cigarety?

Čpavok sa nachádza v každej cigarete. Umožňuje totiž lepšie vstrebávanie nikotín do tkanív, čím sa fajčiar stáva rýchlejšie závislým. Tabakové spoločnosti pridávajú do cigariet dokonca i kakao, ktoré pomáha uvoľňovať dýchacie cesty, a tak sa dym dostáva hlbšie do pľúc. Sladidlá robia cigarety znesiteľnejšími pre deti a ľudí fajčiacich prvýkrát, no a mentol oklame hrdlo, aby fajčiar necítil dráždenie (4). Všeobecne známy nikotín, ktorý v mozgu vyvoláva príjemný pocit úľavy. Po určitej dobe začne mozog vyžadovať ďalšiu dávku „blaženosti“ a robí tak vždy, keď hladina nikotínu v tele klesne. Polycyklické aromatické uhľovodíky tieto chemické karcinogény patria k zhubnejším škodlivinám tabakového dymu, ich špecifické účinky boli preukázané prvýkrát už v roku 1939. Formaldehyd je jedovatý plyn, vdychovanie jeho pár má dráždivé a leptavé účinky na dýchací systém a kožu. Amoniak je bezfarebný plyn, ktorý dráždi sliznice dýchacích ciest a je nebezpečné pre oči (oslepnutie). Kyanid je prchavá kvapalina horkej chuti a charakteristického zápachu, ktorý pripomína horké mandle. Kyanid je prudko jedovatá látka. Nikel a jeho zlúčeniny môžu spôsobiť ochorenia tráviaceho traktu, ciev a srdca, obličiek, centrálneho nervového systému, kože a vyvolávať alergie, ale najmä jeho prítomnosť v cigaretách spôsobuje vznik rakoviny pľúc (vyfajčením 1 cigarety prichádza do tela 1,1 až 3,1µg Ni) (7). V cigaretách a v cigaretovom dyme je veľké množstvo škodlivých látok, ktoré majú k konečnom dôsledku negatívny dopad za zdravie fajčiara a jedinca, ktorý nie je fajčiar, ale vdychuje tabakový dym (pasívne fajčenie). U fajčiara sa časom vyvinie psychická závislosť, ktorá má v medzinárodnej klasifikácii označenie F 17. Neberte na ľahkú váhu varovania na krabičkách cigariet sú totiž pravdivé, veď na následky fajčenia zomrie každých 10 sekúnd jeden človek. Skúste si uvedomiť, aké nebezpečné je fajčenie a aký negatívny dopad má na naše zdravie. 

 

Dopad fajčenia na zdravie

Fajčenie patrí k hlavným rizikovým faktorom vzniku niektorých závažných chorôb. Napriek skutočnosti, že ľudia sú informovaní o škodlivosti fajčenia a zdravotných rizikách spojených s fajčením, je na Slovensku stále vysoký počet fajčiarov. Podľa výstupov z projektu s názvom „Uzatváranie rozdielov - znižovanie predčasnej úmrtnosti, základ pre monitorovanie vývoja zdravia po rozšírení EÚ“ bol na Slovensku v roku 2002 podiel fajčiarov vo veku 20 - 64 rokov 40%, čiže bol o čosi nižší ako priemer v krajinách EÚ 10 (42,7%), ale na druhej strane vyšší než priemer v krajinách EÚ 15 (35,5%). Údaje o rozsahu fajčenia s jeho časovom vývoji sú však neúplné a nestále (8). Na & obrázku môžete vidieť, aký dopad na zdravie má zlozvyk, akým je fajčenie.

Fajčenie spôsobuje:

c 1 až 10 cigariet denne: riziko je 5-násobné v porovnaní s nefajčiarmi,

c 11 až 20 cigariet: riziko je 19-násobné v porovnaní s nefajčiarmi,

c 21 až 35 cigariet: riziko je 32-násobné v porovnaní s nefajčiarmi,

c viac ako 35 cigariet: riziko je až 44-násobné v porovnaní s nefajčiarmi (11).

Zhruba 11 miliónov ľudí má diagnostikovanú rakovina každý rok, pričom polovica z týchto ľudí žije v rozvojových krajinách. V roku 2007 podľahlo rakovine 7,9 milióna ľudí. Odhaduje sa, že v roku 2030 stúpne počet úmrtí v dôsledku rakoviny na 12 miliónov (12).

 

& Telo fajčiara

 

Reakcia tkanív a orgánových systémov na dlhodobé pôsobenie cigaretového dymu sú rozmanité a zložité. Intenzita škodlivých účinkov fajčenia závisí od:

 

samotných faktorov fajčenia: fyzikálne a chemické vlastnosti cigaretového dymu, počet vyfajčených cigariet za deň, dĺžka a vek začatia fajčenia, hĺbka inhalácie (šlukovanie), dĺžka nedopalku a iné

 

faktorov vonkajšieho prostredia: pracovné a životné prostredie, klimatické vplyvy, alkoholizmus, socio-ekonomické podmienky a iné

 

endogénne faktory: vek, pohlavie, genetické faktory, imunitný systém a iné

 

(Zdroj: Kavcová, E.: Chronická obštrukčná choroba pľúc a fajčenie. In: Bedeker zdravia. Sprievodca svetom zdravia, 4, 2008, č. 2, s.28, ISSN 1337- 2734)

 

V nasledujúcej tabuľke môžete vidieť jednotlivé definície fajčiara podľa Svetovej zdravotníckej organizácie.

FAJČIAR

ten, kto práve fajčí – denne alebo príležitostne

Pravidelný

fajčí aspoň jedenkrát denne, s výnimkou náboženských sviatkov

Príležitostný

nefajčí denne, len v určité dni

Obmedzujúci

bývalý pravidelný fajčiar, ktorý sa nedávno stal príležitostným fajčiarom

pokračuje v príležitostnom fajčení

nefajčí denne, doteraz vyfajčil 100 cigariet a viac

Experimentátor

za celý život nevyfajčil viac ako 100 cigariet

NEFAJČIAR

ten, kto v danom období vôbec nefajčí

ex – fajčiar

bývalý pravidelný fajčiar, ktorý už nefajčí

bývalý príležitostný

bývalý príležitostný fajčiar, ktorý už nefajčí

nikdy nefajčil

nikdy nefajčil, alebo nikdy nefajčil denne a za celý život nie viac ako 100 cigariet

OPAKOVANÝ FAJČIAR

ten, kto kedykoľvek počas života vyfajčil viac ako 100 cigariet

Definícia fajčiara podľa WHO (Zdroj: Bánska, K.: Fajčenie: najviac rozšírený spoločenský tolerovaný návyk. In: Lekárske listy – Všeobecné lekárstvo, 2003, s.16)

 

Nikdy nie je neskoro

Nezávisle na veku fajčiara nie je nikdy neskoro prestať fajčiť. Pri zanechaní fajčenia sa zníži pravdepodobnosť vzniku krvných zrazenín, srdce môže s vynaložením menšej práce do tela pumpovať viac krvi, zníži sa riziko srdcového infarktu. Niekoľko štúdii poukázalo na to, že v priebehu piatich rokoch po zanechaní fajčenia sa riziko vzniku ochorení srdca a ciev znižuje takmer na úroveň rizika nefajčiarov. Zanechanie fajčenia po srdcovom infarkte môže znížiť riziko jeho opakovania na polovicu. Riziko mozgovej mŕtvice sa zníži za dva roky a za päť rokov je riziko rovnaké ako u nefajčiarov (14).

Aké zmeny nastanú v organizme od poslednej cigarety

 

20 minút

tlak krvi a srdcová frekvencia sa vracajú do normy, zlepšuje sa prekrvenie rúk a nôh

 

8 hodín

klesá hladina oxidu uhoľnatého, stúpa hladina kyslíka v krvi

 

48 hodín

zlepšuje sa chuť a čuch

 

14 dní

zlepšuje sa krvný obeh, funkcia pľúc sa zlepšuje o 20 až 40%

 

1 až 8 mesiacov

ustupuje kašeľ, únava, v pľúcach sa znovu objavujú riasinky

 

5 rokov

znižuje sa riziko vzniku diabetu (cukrovky) u žien na úroveň nefajčiarok

 

10 rokov

znižuje sa riziko vzniku diabetu (cukrovky) u mužov na úroveň nefajčiarov, znižuje sa riziko ochorenia srdcovo-cievneho systému na rovnakú úroveň ako u nefajčiarov

 

(Zdroj: Ilavská, A.: Diabetes mellitus a fajčenie. In: Bedeker zdravia. Sprievodca svetom zdravia, 4, 2008, č. 2, s.33, ISSN 1337- 2734)

 

Dôvody na zanechanie fajčenia

Fajčenie má nie len nepriaznivý dopad na naše zdravie ale aj ekonomický dopad na našu „peňaženku“ a na spoločnosť (zdravotné náklady na liečbu, predčasná invalidita a iné). Výroba, predaj, kúpa a konzumácia tabakových výrobkov je „fatálny biznis“. Na rozdiel od iných spotrebných výrobkov, ktoré si človek kupuje pre úžitok a radosť, tieto výrobky v konečnom dôsledku spôsobujú svojmu pravidelnému spotrebiteľovi utrpenie a predčasnú smrť. Cigarety sú tovarom, ktorý prináša zisk a je predmetom rozsiahleho obchodu, tovarom, ktorého výroba a spotreba majú spoločenské a ekonomické zdroje rozvojových ako aj rozvinutých krajín (16). Nenechávajte na sebe zarobiť tabakové spoločnosti. Veď, ak by ste po dobu 40 rokov fajčili každý deň 2 krabičky cigariet, tak vaša peňaženka by bola „ľahšia „ o 58 155, 75 €/ 1 752 000 Sk a to sú, už nemalé peniaze. V súčasnosti veľa mladých ľudí začína fajčiť vo veľmi mladom veku a podceňujú neskorý vznik zdravotných následkov spôsobených fajčením. Podľa vedeckých štúdií a kvalifikovaných odhadov stráca fajčiar priemerne 8 rokov z očakávanej dĺžky nefajčiara. Celkovo na ochorenia súvisiace s fajčením zomrie približne 50% fajčiarov. Tragické je však aj to, že na následky nedobrovoľného vdychovania tabakového dymu (pasívne fajčenie) zomierajú aj nefajčiari (17). Na celom svete zomrie ročne kvôli fajčeniu asi 6 miliónov ľudí, no predaj tabakových výrobkov láme všetky rekordy v rozvojových krajinách. Vzhľadom na to, že kvalita cigariet sa v rozvojovom svete tak prísne nekontroluje, sú nebezpečenstvá spojené s fajčením v týchto krajinách oveľa väčšie (18).

 

 

Pripravila: Mgr. Zuzana Valachová

Regionálny úrad verejného zdravotníctva

Oddelenie podpory zdravia

 

Použitá literatúra:

1.

OCHABA, R.: Závislosti tínedžerov. In: Bedeker zdravia. Sprievodca svetom zdravia, 4, 2008, č. 3, s.108, ISSN 1337- 2734

 

2.

OCHABA, R.: Svetový deň bez tabaku – 31. máj. Tabak – bez mládeže. In: Bedeker zdravia. Sprievodca svetom zdravia, 4, 2008, č. 2, s.20, ISSN 1337- 2734

 

3.

ROVNÝ, I..: Kratšia cesta života. In: Bedeker zdravia. Sprievodca svetom zdravia, 4, 2008, č. 2, s.27, ISSN 1337- 2734

 

4.

MROCEK,  T.: Zbavte sa diagnózy F 17. In: Onko magazín, 1, 2008, č.1, s. 42

 

5.

AMERICAN CANCER SOCIETY: Secondhand Smoke. [online] Publikované 15.10.2008. [citované 28.10.2008]. Dostupné z http://www.cancer.org/docroot/PED/content/PED_10_2X_Secondhand_Smoke-Clean_Indoor_Air.asp?sitearea=PED

 

6.

OCHABA, R. a kol.: Manuál pre pracovníkov poradne na odvykanie od fajčenia. 1. vyd. Bratislava: Úrad verejného zdravotníctva, 2007. s. 36, ISBN 978-80-7159-165-8

 

7.

OCHABA, R. a kol.: Základy kontroly tabaku a alkoholu. 1. vyd. Bratislava: Úrad verejného zdravotníctva, 2008. s. 62, ISBN 978-80-7159-170-2

 

8.

ZATOŃSKI, W. a kol.: Uzatváranie zdravotných rozdielov v Európskej únii. Profil krajiny Slovensko. 1.vyd. Poľsko: Memorial Cancer Center and Institute of Oncology, 2008. s.51, ISBN 9788388681585

 

9.

SLOVENSKÁ SPOLOČNOSŤ VŠEOBECNÉHO PRAKTICKÉHO LEKÁRA: Odvykanie od fajčenia. [online] . [citované 27.10.2008]. Dostupné z http://www.vpl.sk/cps/rde/xchg/sprlsk/xsl/21114.htm

 

10.

CHOVANOVÁ, V.: Onkologické choroby spôsobené fajčením. In: Bedeker zdravia. Sprievodca svetom zdravia, 4, 2008, č. 2, s.31, ISSN 1337- 2734

 

11.

LIGA PROTI RADOVINE SR: Rakovina pľúc. Rady nielen pre postihnutých. 3. vyd. Bratislava: Liga proti rakovine, 2004. s. 45

 

12.

INTERNATIONAL UNION AGAINST CANCER: Cancer: background information. [online]. [citované 28.10.2008]. Dostupné http://www.uicc.org/index.php?option=com_content&task=view&id=16468&Itemid=540

 

13.

KAVCOVÁ, E.: Chronická obštrukčná choroba pľúc a fajčenie. In: Bedeker zdravia. Sprievodca svetom zdravia, 4, 2008, č. 2, s.28, ISSN 1337- 2734

 

14.

ROVNÝ, I. a kol.: Prečo a ako nefajčiť. 1. vyd. Bratislava: Úrad verejného zdravotníctva, 2004. s. 16, ISBN 80-7159147-5

 

15.

ILAVSKÁ, A.: Diabetes mellitus a fajčenie. In: Bedeker zdravia. Sprievodca svetom zdravia, 4, 2008,  č. 2, s.33, ISSN 1337- 2734

 

16.

MEDZINÁRODNÁ BANKA PRE OBNOVU A ROZVOJ: Ako zastaviť epidémiu. 1. vyd. Bratislava: Občianske združenie Stop fajčeniu, 2002. s.126, ISBN 80-968631-2-6

 

17.

KAVCOVÁ, E. a kol.: Manuál a smernice pre zanechanie fajčenia a liečbu nikotínovej závislosti. Martin: Univerzita Komenského, Jesseniova lekárska fakulta a Martinská nenocnica, 2005. s. 34, ISBN 80-88866-33-2

 

18.

ČISTÝ DEŇ: Fajčiari žijú kratšie. In: Čistý deň, 2, 2004, č. 3, s.26, ISSN 1336-4243